Text: Lukáš Šíp, Podstata luxusu (Atrium 4/11)
Rodinný dom na Desiatej ulici uniká miestnemu stereotypu aj vďaka živej, neustále sa meniacej fasáde. Inak seriózne zadanie obracia na bezstarostnú hru s architektonickými hodnotami.
Stavba je zasadená v zadnej časti pozemku tak, aby si predzáhradkou vytvorila odstup od ulice. Za domom vzniká komorný priestor privátneho átria. Geometricky jednoduchý základný objem je ďalej tvarovaný odoberaním hmoty, pričom cor-tenový obklad mapuje iba povrch a «odhryznuté» časti zostali v bielej omietke. Jednoduchá hra na povrch a jadro ústi do logickej a vyváženej kompozície dvoch úplne odlišných materiálov. Pilier na hlavnom priečelí má tvar písmena X či rímskej číslice symbolizujúcej desiatku v názve ulice.
Cor−tenová fasáda je pocitovo príjemne teplá a jej povrch pripomína mäkký zamat. Zo zadnej časti parcely dom pôsobí veľmi subtílne, najvyššie podlažie totiž uskakuje, aby uvoľnilo miesto pre strešnú terasu.
Dispozícii najvyššieho podlažia dominuje veľká terasa. Tu si majitelia môžu naplno vychutnávať jednu z najväčších devíz tejto lokality – výhľad na mesto. Votknuté sklené zábradlie výhľadu vôbec nebráni, akoby ani nebolo. Architektúra domu ponúka aj množstvo nečakaných priehľadov. Napríklad z átria sa naprieč interiérom otvára priehľad na panorámu mesta. Umožňuje to koncept otvorenej dispozície, ktorú možno vďaka polohovateľným paravánom či posuvným dverám podľa potreby meniť.
Väčšine investorov by sa mohla predstava obkladu z «hrdzavej» ocele na dome ich snov javiť ako architektov nemiestny pokus o vtip. Obavy z neúspešného architektonického experimentu zväčša zvíťazia nad zvedavosťou. Výsledkom však môže byť architektúra, ktorej nakoniec ten vtip chýba. V tomto prípade to bolo naopak. «Páčila sa nám vízia neustále sa meniacej fasády domu, ktorá by zostarla spolu so svojimi obyvateľmi,» objasňujú svoju voľbu investori. Koliba v životopise industriálnu minulosť nemá. Aj preto tu Cor-Ten pôsobí exotickým dojmom. Charakterizuje ho materiálová rýdzosť, industriálna surovosť, ale aj exkluzívnosť.
Podstata luxusu môže spočívať aj v nemateriálnych hodnotách priestoru. V jedinečnosti miesta, peknom výhľade, dobrej organizácii a kompozícii priestoru alebo v jeho pozitívnom vyžarovaní. Úlohou architektúry v tomto prípade zostáva umocnenie, zvýraznenie týchto kvalít a vytvorenie rámca pre ich intenzívnejšie vnímanie a prežívanie.
