Text: Ilja Skoček (ARCH 07-08/11)
Keď dajú bytovému architektovi staršej generácie recenzovať interiér bytu mladého nádejného kolegu, nedokáže sa ubrániť trochu mentorskému prístupu. Pomerne rýchlo a rutinne zhodnotí východiská, postrehne nedostatky či chyby a ocení mieru rizika a experimentu. Hneď vie, čo by zmenil a ako vylepšil. Takto nejako si pripadám, keď začínam písať týchto 35 viet.
Nemá význam hodnotiť dispozíciu, ktorá zrejme ani nemohla byť iná. Umiestnenie vstupných dverí, okien a vertikálnych inštalácií predurčilo pôdorys do logickej podoby. Ostáva komentovať len zážitok a dojem, čisto subjektívny pocit. a ten je fajn. Nie je tam žiadne zbytočné gesto, žiadna schválnosť, nič šnurované a upäté. Je to mäkké a tvárne, kedykoľvek tam nová vec s ľahkosťou nájde svoje miesto.
Na poličkách sa povaľujú knihy, v otvorenej skrini visia vešiaky so šatami. Sprcha má skrkvaný záves namiesto skla a skladacie dvere sú natreté večne ufúľanou čiernou tabuľovou farbou. Nič nie je sofistikovane kapotované, ani ornamentálne tapetované, sviežo zelené ani zlaté. Byt vraj ešte nie je celkom dokončený, ale z vizualizácií mám dojem, že mu to čiastočné provizórium viac prospieva, ako škodí. Možno len tej kuchyne rozdelenej na tri časti a dve úrovne je tam na tak malý priestor trochu veľa.
Byt sa nachádza v Skuteckého dome na Gorkého ulici. Vchod má prvorepublikové terazzové dlažby, pôvodne mramorové obklady stien a byty na chodisku sem-tam ešte pôvodne drevené dvere s dyhovou zosadenkou a typickým okienkom. Ten kontext s atmosférou chodby mi za dverami bytu trochu chýba. Alebo som ho počas tých pár minút v byte zachytil iba pri výhľade z okna… Možno trebárs dať namiesto cool lesklej bielej liatej podlahy viac obyčajný, dubový stromček. Ale to už prestávam písať a začínam projektovať. A to sem nepatrí.